WWW.OOU.SK

Tri najzaujímavejšie súdne spory ohľadom ochrany súkromia v USA zosumarizoval portál http://www.totalinjury.com.

from TotalInjury.com

Prvým je oslobodenie potenciálneho zločinca pre použitie GPS v jeho aute bez súdneho príkazu, druhý vysvetľuje spoločnosti AT&T, že ako právnická osoba nemá právo na súkromie a posledný umožňuje NASA, aby hĺbkovo preverovala svojich zamestnancov.

Ako by takéto prípady dopadli v našich podmienkach sa však môžeme len domnievať :-)

Zbláznil sa celý svet alebo iba americké úrady? Po SOPA a PIPA je tu CISPA (Cyber Intelligence Sharing and Protection Act). Pod zámienkou boja proti hrozbám z internetu tak získajú americké orgány prístup takmer k čomukoľvek. Viac info je vo videu alebo odkazoch na petíciu proti tomuto predpisu, ktorý sa týka všetkých užívateľov celosvetovo rozšírených internetových stránok.

Petícia: https://secure.avaaz.org/en/stop_cispa_corporate_global/

Info v češtine: http://ac24.cz/zpravy-ze-sveta/430

To, že má Google zaplatiť 25 000 dolárov pre neposkytnutie súčinnosti nie je vôbec bombastická správa. Pre giganta s takým celosvetovým obratom ide len o omrvinku. Bez ohľadu na výšku pokuty a dôvody, ktoré viedli Google k nespolupráci s americkými úradmi, je však dôležité niečo úplne iné. Reakcia, resp. dokument, ktorý vyprodukoval ohrdnutý americký úrad, ktorého žiadosti Google ignoroval. Federal Communications Commission vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zosumarizovala celú kauzu zbierania údajov z Wi-Fi komunikácie pri fotografovaní ulíc pre projekt Street View. O zbere dát z Wi-Fi sietí sa veľa hovorilo, ale menej sa o ňom skutočne vie. Z tohto dôvodu je práve tento dokument veľmi zaujímavým čítaním.

Uvádza sa v ňom napríklad nasledovné:
Medzi májom 2007 a májom 2010 spoločnosť Google Inc. (Google alebo spoločnosť) v rámci svojho projektu Street View zhromaždila dáta z Wi-Fi sietí v Spojených štátoch a v iných krajinách sveta. Účelom zberu dát bolo zachytiť informácie o Wi-Fi sieťach, ktoré spoločnosť môže použiť k lokalizácii užívateľov a k poskytovaniu lokalizačných služieb. Google však zbieral aj samotný obsah dát prenášaných skenovanými WI-FI sieťami (obsah internetovej komunikácie), ktoré neboli potrebné pre jeho projekt vytvorenia lokalizačnej databázy. Tieto dáta zahŕňali obsah emailov a textových správ, heslá, históriu používania internetu a ďalšie veľmi citlivé osobné informácie.

Keď európske orgány na ochranu údajov vyšetrovali snahy Google o zber Wi-Fi dát v roku 2010, spoločnosť spočiatku popierala, že zbiera aj obsah prenášaných informácií. Avšak 14. mája 2010, Google verejne priznal, že vykonával "zber vzoriek obsahu dát z otvorených (teda heslom nechránených) Wi-Fi sietí ". Uviedol však, že získal pravdepodobne len fragmenty dát. Google informoval, že za získavaním údajov je kód, ktorý bol "omylom" zahrnutý do softvéru na zber Wi-Fi dát. Až 22. októbra 2010, Google uznal po prvýkrát, že "v niektorých prípadoch boli zachytené celé emailové správy a URL, rovnako ako aj prístupové heslá. Nakoniec Google poskytol aj dôkazy o tomto svojom konaní, a to Federálnej komunikačnej komisii v USA (Federal Communications Commission alebo Komisia).

Po zistení, že Google zbieral takéto dáta, začala Komisia skúmať, či Google svojím konaním porušil ustanovenia Communications Act z roku 1934, v platnom znení (Communications Act alebo zákon). Na základe tohto počiatočného hodnotenia, v novembri 2010 Enforcement Bureau Komisie (úrad) vydal Letter of Inquiry (LOI), ktorým začal oficiálne vyšetrovanie, či Google zhromažďovaním dát z Wi-Fi sietí porušil zákon. Záznam vytvorený v rámci tohto vyšetrovania obsahuje písomné odpovede Google na otázky úradu, kópie príslušných dokumenty a verejne dostupné informácie. Okrem toho pracovníci úradu vypočuli šesť osôb. Päť zamestnancov Google a jedného zamestnanca konzultačnej firmy, ktorú Google najal na vykonanie analýzu jeho softvéru pre zber Wi-Fi dát. Úrad tiež predvolal na vypočutie inžiniera Google, ktorý vyvinul kód používaný na zhromažďovanie a uchovávanie zozbieraných dát. Prostredníctvom právneho zástupcu, ale tento inžinier odmietol vypovedať s odvolaním sa na piaty dodatok, keďže si nechcel privodiť trestné stíhanie.

Po mnoho mesiacov, Google zámerne narúšal a preťahoval vyšetrovanie úradu tým, že nereagoval na žiadosti o vecné informácie a tým, že neposkytol certifikáciu a overovanie ich odpovedí. Úrad preto skonštatoval, že Google zjavne zámerne a opakovane porušil pokyny Komisie vydať informácie a dokumenty potrebné pre vyšetrovanie. Na základe preverenia faktov a okolností rozhodol úrad, že Google, ako držiteľ licencií vydaných Komisiou (5 aktívnych mobilných rádiolicencií), je zodpovedný za neposkytnutie súčinnosti s pokutou vo výške 25.000 dolárov.

Zároveň na základe podrobnej analýzy vytvoreného záznamu vyšetrovania a aplikovateľného práva, úrad skonštatoval, že nemôže prijať donucovacie opatrenia podľa zákona proti Google pre jej zber Wi-Fi dát. Neexistuje totiž jasný precedens použiteľný pri uplatnení ustanovení Communications Act na prenos dát cez Wi-Fi. Navyše, pretože si inžinier Google uplatnil svoje ústavné právo nevypovedať chrániac sa pred trestným stíhaním, nebolo možné zodpovedať viaceré otázky dôležité pre vyšetrovanie.

Okrem týchto vyjadrení rozvádza americký úrad všetky detaily komunikácie s Google a cituje aj vyjadrenia Google o tom, prečo nechcú alebo nemôžu vyhovieť jeho žiadostiam o informácie. Dozvedáme sa tak napríklad aj to, že svetová jednotka vo vyhľadávaní „nebude vyhľadávať v emailoch a inej komunikácii, lebo by to bola príliš zdĺhavá a zaťažujúca úloha“ .

Vecnej sankcii za zbieranie údajov Google unikol podľa zverejneného rozhodnutia o pokute len vďaka skutočnosti, že nezašifrovaná Wi-Fi komunikácia nepodlieha americkej ochrane elektronicky prepravovaných správ proti odchytávaniu.

Celý dokument je dostupný stránkach FCC (http://transition.fcc.gov/DA-12-592A1.pdf) a napriek možnosti odvolať sa proti výške pokuty prináša zaujímavé, ale i zábavné čítanie aj pre európske dozorné orgány na ochranu osobných údajov či telekomunikačnej prevádzky.

Facebook nám včera oznámil potešujúce info o tom, že rozširuje kategórie informácií, ktoré si o sebe môže užívateľ ako dotknutá osoba z jeho archívov vyžiadať:

Starting today, you will be able to download an expanded archive of your Facebook account history. First introduced in 2010, Download Your Information lets you get a copy of what you've shared on Facebook, such as photos, posts, messages, a list of friends and chat conversations. Now you can access additional categories of information, including previous names, friend requests you've made and IP addresses you logged in from. This feature will be rolling out gradually to all users and more categories of information will be available for download in the future. Download Your Information is available from your Facebook Account Settings.

Prístup k údajom je jednoduchý. Stačí si otvoriť nastavenia účtu a vyžiadať si svoje dáta. Facebook následne začne generovať súbor, ktorý si dotknutá osoba bude môcť stiahnuť. O tom, že dáta sú pripravené na stiahnutie informuje Facebook dotknutú osobu emailom.

Hoci tento prístup jednoznačne krokom vpred, stále je tento balík údajov iba zlomkom toho, čo Facebook reálne o dotknutých osobách spracúva. Facebook ma už teraz pomerne rozsiahle problémy s dodržiavaním legislatívy ochrany osobných údajov v EÚ, momentálne diskutované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) mu však spôsobí ešte hlbšie vrásky.

Zdroj:
https://www.facebook.com/125713384123802/posts/416616365033501
http://www.dataprotection.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=882&bux...

OZNÁMENIE ÚRADU NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV O ZAČATÍ VEREJNEJ DISKUSIE:

Dňa 25. januára 2012 Európska komisia predstavila návrh nového právneho rámca v oblasti ochrany osobných údajov, ktorý okrem iného zahŕňal aj "Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzicOZNÁMENIE ÚRADU NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV O ZAČATÍ VEREJNEJ DISKUSIE:

Dňa 25. januára 2012 Európska komisia predstavila návrh nového právneho rámca v oblasti ochrany osobných údajov, ktorý okrem iného zahŕňal aj "Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)".

Predložený návrh nariadenia má nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorá bola v podmienkach Slovenskej republiky premietnutá do zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Od prijatia uvedenej smernice však už uplynulo 17 rokov a rýchly technologický rozvoj v tomto období so sebou priniesol nové výzvy a požiadavky v oblasti ochrany osobných údajov jednotlivcov. Globalizácia a rýchle tempo týchto zmien výrazne ovplyvnili spôsob spracúvania a prenosu čoraz väčšieho množstva osobných údajov ako aj prístupu k nim, čo si
vyžiadalo prípravu návrhu nového právnevho aktu, ktorý by poskytoval rovnaké pravidlá pre všetky členské štáty a zabezpečil jednotný výklad k nim, poskytoval dostatočnú právnu istotu ako aj korešpondoval so spoločenským a
technologickým vývojom.

V súvislosti s predstavením predmetného návrhu nariadenia verejnosti bol Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako štátny orgán s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, určený ako štátny orgán s primárnou zodpovednosťou pri riešení a prerokúvaní jeho znenia.

Návrh nariadenia možno však vnímať ako ambiciózny materiál. Niektoré jeho časti si preto vyžadujú dôkladnú a širšiu diskusiu, a to nielen z pohľadu doteraz získaných poznatkov z praxe, ale aj z pohľadu odbornej či laickej verejnosti.

Za týmto účelom Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vyhlasuje verejnú diskusiu k predmetnému návrhu nariadenia. Vaše postrehy, podnety, návrhy ako aj prípadné pripomienky očakávame v lehote do 20. apríla 2012 na adrese: nariadenie@pdp.gov.sk.

kých osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)".

Predložený návrh nariadenia má nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorá bola v podmienkach Slovenskej republiky premietnutá do zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Od prijatia uvedenej smernice však už uplynulo 17 rokov a rýchly technologický rozvoj v tomto období so sebou priniesol nové výzvy a požiadavky v oblasti ochrany osobných údajov jednotlivcov. Globalizácia a rýchle tempo týchto zmien výrazne ovplyvnili spôsob spracúvania a prenosu čoraz väčšieho množstva osobných údajov ako aj prístupu k nim, čo si
vyžiadalo prípravu návrhu nového právnevho aktu, ktorý by poskytoval rovnaké pravidlá pre všetky členské štáty a zabezpečil jednotný výklad k nim, poskytoval dostatočnú právnu istotu ako aj korešpondoval so spoločenským a
technologickým vývojom.

V súvislosti s predstavením predmetného návrhu nariadenia verejnosti bol Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako štátny orgán s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, určený ako štátny orgán s primárnou zodpovednosťou pri riešení a prerokúvaní jeho znenia.

Návrh nariadenia možno však vnímať ako ambiciózny materiál. Niektoré jeho časti si preto vyžadujú dôkladnú a širšiu diskusiu, a to nielen z pohľadu doteraz získaných poznatkov z praxe, ale aj z pohľadu odbornej či laickej verejnosti.

Za týmto účelom Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vyhlasuje verejnú diskusiu k predmetnému návrhu nariadenia. Vaše postrehy, podnety, návrhy ako aj prípadné pripomienky očakávame v lehote do 20. apríla 2012 na adrese: nariadenie@pdp.gov.sk.

O tom, že Google začiatkom marca 2012 úplne prekopal svoju Privacy Policy už snáď vie každý jeho užívateľ. Nie každý sa však zamyslel nad tým, čo táto zmena prináša. Aj bez potreby čítania dokumentu, do ktorého sa zlúčili desiatky pravidiel jednotlivých služieb Google, si možno urobiť obraz o masívnom zbere dát IT giganta naprieč celým svojím portfóliom služieb. Parádny infograf na túto tému totiž vznikol v kuchyni antivírovej spoločnosti ESET, keď bol Google prirovnaný k ťažobnej spoločnosti.

Bez zjavných problémov Google prehltol nevôľu a žiadosti o odloženie účinnosti novej politiky ochrany súkromia a tak nové pravidlá sa stali realitou všedného dňa. Nepomohli ani listy zo strany WP29 (poradného orgánu Európskej komisie pre ochranu osobných údajov) či francúzskej komisie pre ochranu osobných údajov CNIL, ktorých obsah je priam neprehliadnuteľný a ani spoločná žiadosť generálnych prokurátorov z 36 amerických štátov ohľadom vplyvu novej politiky na používanie androidných telefónov v štátnej správe.

Pánov z Google zrejme nepotešia ani hromadné žaloby z New Yorku a tiež Kalifornie, ktoré sú rovnako pútavým čítaním, hoci momentálne o nich mlčia. O tom, že záujem o vysvetlenie zo strany Google je masívny a počet sporných častí Privacy Policy sa nezmenšuje svedčí aj spŕška otázok, ktorú na dlhých 12 stranách zhrnuli predstavitelia už spomínanej WP29.

Ako sa s takto negatívnymi ohlasmi Google vysporiada uvidíme v najbližších týždňoch. Isté však je, že ako obchodná spoločnosť má dobre spočítané či sa mu oplatí strkať ruku do osieho hniezda a zlučovať všetky služby a informácie z nich do jedného balíka. Nemožno spochybniť fakt, že Google nenúti žiadneho zo svojich doterajších užívateľov akceptovať nové podmienky. Avšak v čase, keď si Google po celom svete vychoval milióny ľudí „závislých“ od jeho služieb, hraničí takýto prístup skoro s praktikami „krstných otcov“. Nehovoriac o tom, že pre stovky miliónov používateľov smartfónov s operačným systémom Android by sa ich drahá hračka stala nepoužiteľnou.

Pracovná skupina podľa článku 29, ako európsky poradný orgán pre ochranu osobných údajov, mieni v rokoch 2012-2013 sústrediť svoju činnosť na šesť hlavných strategických tém a niektoré aktuálne otázky, ktoré považuje z hľadiska ochrany údajov za najrelevantnejšie:

- Implementácia existujúcej smernice o ochrane údajov a príprava na uplatňovanie budúceho právneho rámca
- Účinnejšie fungovanie pracovnej skupiny zriadenej podľa čl. 29 a orgánov na ochranu údajov
- Reagovanie na technologické výzvy (cloud computing, rozpoznávanie tváre, používanie anonymizačných techník, vyhľadávanie pomocou prístroja na odoberanie odtlačkov/prístrojová identifikácia, usmernenia týkajúce sa aplikácií pre smartfóny)
- Zabezpečenie súdržného a účinného prístupu k ochrane údajov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
- Riešenie otázok globalizácie a medzinárodného prenosu údajov
- Aktuálne otázky (elektronická štátna správa, biometria,...)

Celé znenie pracovného programu skupiny nájdete na:
http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opi...

Podľa nedávnej štúdie, ktorú nechala spracovať Európska komisia, sa až 70% Európanov obáva, že firmy, ktoré online spracúvajú ich osobné údaje (napríklad aj pri internetových nákupoch) ich použijú na iný účel ako ich získali. Aj z tohto dôvodu komisia prezentuje svoje nové návrhy legislatívy ochrany osobných údajov ako jednoduchšie, jasnejšie a silnejšie pravidlá, ktoré pomôžu podnikateľom vybudovať dôveru spotrebiteľa k online biznisu. Nie je žiadnym tajomstvom, že vysoký štandard ochrany osobných údajov je už teraz považovaný za konkurenčnú výhodu. Európska komisia si od nových pravidiel ochrany dát sľubuje zatraktívnenie podnikateľského prostredia, ktoré obchodným spoločnostiam umožní využívať všetky výhody z otvoreného vnútorného trhu, ktoré pre elektronický obchod prináša.

Napriek tomu, že popol si, s ohľadom na existujúcu legislatívu, sype na hlavu samotná Európska komisia, pomaly sa prelamujúci nedostatok dôvery majú na svedomí aj samotní obchodníci, ktorí ochranu osobných údajov podceňujú a zanedbávajú. Skvelé referencie môžu však aj v tomto prípade biznisu len a len prospieť.

Už pomerne dlhú dobu prebieha komunikácia medzi zástupcami odvetvia behaviorálného marketingu a Pracovnou skupinou podľa článku 29. Kým jedna strana dala do obehu svoj Code of Conduct, druhá zase prispela svojim stanoviskom Opinion 16/2011 on the EASA/IAB Best Practice Recommendation on Online Behavioural Advertising. Ako sa však zdá, spoločná reč je stále ešte otázkou dlhých rokovaní a kompromisov. Ani nové pravidlá, ktoré si osvojili behaviorálni marketéri totiž podľa ochrancov osobných údajov nespĺňajú požiadavky stanovené v ePrivacy Directive. Skupina29 síce ocenila snahy marketérov pri zavádzaní rôznych mechanizmov, ako výbornú funkciu však vyzdvihla mechanizmus DO-NOT-TRACK z dielne W3C, aj keď úplnú súhru so smernicou ePrivacy nenašla ani tu. DO-NOT-TRACK protokol by mal byť najskôr globálne rozšírený, plus ako tvrdia ochrancovia dát, aby mohol byť v súlade so smernicou, musí umožňovať predchádzajúci súhlas so získavaním osobných údajov priamo v internetovom prehliadači a nesmie vynechať súčasnú opt-out webstránku .

Kde a kedy vznikne kompromis sa ešte budeme musieť nechať prekvapiť.

Zdroj: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/oth...

1. Rok sa nám začal síce klasicky januárom, ale o to „magickejšie“ počas Dňa ochrany osobných údajov, keď kúzla s dátumami predviedol Úrad na ochranu osobných údajov SR. Bloger Vyskoč zdokumentoval záhadné obsahové zmeny stránky http://www.uoou.sk, s odkazom na minimalistický a zároveň lokálny dopad aktivít na propagáciu problematiku ochrany osobných údajov. Držíme palce, aby sa tohtoročný reparát dozornému orgánu podaril. Deň ochrany osobných údajov (28.1.2012) treba totiž v rámci (aj finančných) možností náležite osláviť a spropagovať .

Info:
http://vyskoc.blog.sme.sk/c/254737/Magia-dna-ochrany-osobnych-udajov.html
http://www.oou.sk/den-ochrany-osobnych-udajov-2011

2. V marci nám zahviezdila rovno Národná rada Slovenskej republiky, keď zo zverejňovaných materiálov, medzi ktorými bol aj životopis predsedu Úradu na ochranu osobných údajov SR, pozabudla vymazať rodné číslo. Tento krok si zaslúži pomyselnú „zlatú malinu“ za extra FAIL a dôkaz o tom, že život (najmä ten politický) je najväčší recesista a osobné údaje toho kto dozerá na ich ochranu sa vedia túlať internetom rovnako jednoducho ako každého z nás. Nemáme vedomosť o tom či mal tento prípad dohru v podobe finančnej sankcie.

Info:
http://www.oou.sk/NRSR-FAIL-RC-predseda
http://www.oou.sk/NRSR-vs-Zakon

3. Koniec marca priniesol spoza rieky Moravy skutočne rázny závan čerstvého vzduchu. Ústavný súd ČR sa totiž stotožnil s názorom, že právna úprava o uchovávaní údajov v telekomunikačnej prevádzke porušuje ústavnoprávne limity, keďže nespĺňa požiadavky vyplývajúce z princípu právneho štátu a je v rozpore s požiadavkami pre obmedzenie základného práva na súkromie v podobe práva na informačné sebaurčenie v zmysle článku 10 odsek 3 a článku 13 Listiny základných práv a slobôd, ktoré vyplývajú z princípu proporcionality. Ako FAIL na Slovensku to uvádzame preto, lebo u nás si táto úprava cestu na Ústavný súd SR nenašla. Uvidíme či sa jej to podarí v roku 2012.

Info:
http://www.eisionline.org/sk/menu-nasa-cinnost/data-retention/47-navrh-g...

4. Priam prvoaprílovo znie jarná trenica medzi premiérkou a Úradom na ochranu osobných údajov SR o konaní/nekonaní v 4 roky starej veci zverejnenia údajov poslankyňou NR SR Janou Valovou o neúčasti opozičných poslancov NR SR v druhom pilieri dôchodkového systému. Pani premiérka bola vtedy poslankyňou NR SR a v tomto prípade vystupovala ako oznamovateľka a dotknutá osoba. Obrana dozorného orgánu viedla až k odváženiu a vyfotografovaniu 11 kilového spisového materiálu:

Takéto komédie (týka sa oboch strán) ochrane osobných údajov na Slovensku prospievajú skutočne najmenej.

Info:
http://www.dataprotection.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=793

5. V apríli skončil ešte pred dverami Vlády SR návrh novely zákona o ochrane osobných údajov pripravovaný 3 roky. Čiastočne pre nedostatok politickej vôle, ale aj pre niektoré kontroverzné inštitúty. Treba však povedať, že skončil v Legislatívnej rade, ktorá prerokovala návrh zákona a neodporučila vláde návrh v predloženom znení schváliť s tým, že odporúča predkladateľovi vypracovať nový zákon o ochrane osobných údajov, resp. ešte predtým vypracovať vecný zámer, v ktorom by sa vecne vyriešila otázka postavenia a nezávislosti Úradu na ochranu osobných údajov. Odvtedy sa na túto tému v legislatívnych kruhoch mlčí.

Info:
http://www.oou.sk/asi-koniec-novely

6. V máji nás prekvapilo Sčítanie 2011. Možno ani nie tak nás, ako skôr Štatistický úrad, ktorý si napriek identifikácii všetkých čo vyplnili sčítacie formuláre neprestajne opakoval mantru – „nemáme osobné údaje, sčítanie je anonymné a my sme nič neporušili“. Úrad na ochranu osobných údajov SR proti tomu zakročil, ale nešťastným spôsobom, ktorý mal za následok zapojenie Generálnej prokuratúry – bohužiaľ však žalostne neznalej vecnej stránky problematiky ochrany osobných údajov.

Info:
http://www.oou.sk/scitanie-po-slovensky-aneb-KurvahosiOhMyGod
http://www.uoou.sk/

7. Sčítanie doznievalo aj v júli, keď sa Úrad na ochranu osobných údajov prezentoval vyhlásením o tom, že svoje tvrdenie o neanonymite sčítania nezmenil ani po vydaní „Rozhodnutia o proteste prokurátora“, ktorým svoje stanovisko zrušil z dôvodu istých procesných, nie vecných pochybení. Procesné pochybenie spočíva v tom, že úrad nedoručil stanovisko z 20. mája 2011 Štatistickému úradu v zmysle správneho poriadku, čo mu vytýkala Generálna prokuratúra úradu v proteste. Svojim rozhodnutím teda vyhovel protestu Generálnej prokuratúry SR. Vecnou stránkou je však tvrdenie úradu, že považuje sčítanie v etape získavania údajov za neanonymné. Výsledok zatiaľ nebol nemedializovaný, ale možno predpokladať, že ochrancovia údajov to nenechali len tak. Dúfajme, že niečo z ich vyšetrovania presiakne aj na verejnosť, lebo momentálne pri slove „sčítanie“ horkne slina, každému koho zaujíma ochrana jeho súkromia a osobných údajov.

Info:
http://www.dataprotection.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=840

8. November spustil vlnu prepisov odposluchov z rôznych zdrojov. Od Kaliňáka inštruujúceho novinárku Pravdy, až po Pentu riadiacu celú republiku. Pekné spracovanie Wanda-Kaliňák spravilo SME a Gorilu (Penta vs. SR) si trochu nešťastne aj s rodnými číslami zavesilo na svoj server napríklad aj TA3.

Info:
http://tv.sme.sk/v/22740/dnes-hrame-ako-kalinak-telefonoval-novinarke.html

http://static.ta3.com/public/data/Article/6172/file/gorila.txt

9. November ani december nás nenechali na pochybách o tom, že nielen samospráva, ale aj naše televízie stále nechápu, čo znamená absolútny zákaz zverejňovania rodných čísel. A tak radnica v Stropkove, rovnako ako aj tá v Ružomberku sa pridali spoločne s televíziami Markíza a TA3 (ešte teraz sú rodné čísla online) do klubu nepoučiteľných.

Info:
http://www.espektrum.sk/index.php?text=4106-mesto-nerespektuje-ochranu-o...
http://www.stropkov.sk/resources/File/spektrum_2011_45.pdf
http://www.ta3.com/clanok/6531/ruzomberok-zverejnil-osobne-udaje-obyvate...
http://www.oou.sk/televizie-stale-zverejnuju-rodne-cisla
http://static.ta3.com/public/data/Article/6172/file/gorila.txt

Aj taký bol rok 2011...o rozpočtovej kríze radšej ani nehovorme. Spoločne preto poprajme ochrane osobných údajov, ale aj nám všetkým, aby bol rok 2012 po všetkých stránkach lepším! :-)