Tlačová správa:

OTTAWA, Február 17, 2010 — Komisárka na ochranu súkromia Kanady Jennifer Stoddart požiadala Google Inc. o vysvetlenie, akým spôsobom sa vyrovnáva nová sociálna sieť Buzz s požiadavkami na ochranu súkromia.

Niektorí prevádzkovatelia sú skutočne nepoučiteľní. Nie je tomu tak dávno čo sa médiami prehnala kauza strateného/objaveného USB kľúča s osobnými údajmi profesionálnych vojakov a príbeh sa znovu opakuje. A tak máme nový USB kľúč (našiel ho náhodný chodec a odovzdal TV JOJ, ktorá ho vrátila armáde, viď včerajšie správy na JOJ-ke) a ďalšie údaje v rukách neoprávnených osôb, pričom podobnosť s predchádzajúcim prípadom nebude vôbec náhodná.

Informácia o tom, že Facebook o nás môže povedať viac ako by sme chceli, nie je žiadnou novinkou. Koncom minulého roka sa však objavila správička o tom, že to dokáže šokujúcim spôsobom úplne bez vedomia užívateľa.

Tohtoročná medzinárodná Privacy Conference bola zaujímavá nielen jednotlivými prednáškami a účastníkmi, ale aj ukážkou rozličného prístupu k ochrane osobných údajov (konkrétne k nakladaniu s dokladmi ako sú ID, pasy či kreditky). Pri pokuse získať headset pre účely tlmočenia (okrem angličtiny sa rečníci neštítili použiť domácu španielčinu, ale ani nemčinu či francúžštinu) potešila slečinka žiadateľa odpoveďou "Passport or credit card pls". 

To, že teenagerské súrodenecké nezhody môžu spôsobiť celý rad problémov je stará vec. Keď však súrodenec použije ako zbraň (útočnú či obrannú) Facebook a súkromie toho druhého, môže napáchať nenapraviteľné škody.

Výstrahou a upozornením, že je potrebné sa zamyslieť predtým ako niečo zverejníme, je tento smutno-smiešny prípad súrodeneckej vojny.

Autorovi blogu SYNOPSI sa opäť raz podaril husársky kúsok. Na internetovej stránke jednej z našich bánk objavil viacero voľne pohodených dokumentov so zaujímavým obsahom. Podľa diskutujúcich pod článkom sa v pohodených zverejnených dokumentoch mohli nachádzať aj osobné údaje. Čo tvrdil aj jeden diskutér, ktorý objavil dáta o vlastnej osobe a podnikavo začal uvažovať či by niečo z autora blogu nevytĺkol (hoc aj žalobou :-) ).

V mailboxe som objavil link na Chronologický zoznam únikov údajov od roku 2005 do súčasnosti v Spojených štátoch. Ide o pomerne rozsiahly zoznam bezpečnostných incidentov spojených s odcudzením osobných údajov dotknutých osôb.

Nórska administratíva si zamiesila na problém. Daňováci podľa iDNES.sk poskytli omylom rodné čísla 3.9 milióna Nórov médiám.

Nemecký Lidl nedopadol najlepšie. Podľa DNES.sk dostali za neoprávnené sledovanie svojich zamestnancov pokutu 1,5 milióna eur.

Vzhľadom na to, že sa nám denne kopia informácie o únikoch osobných údajov, zásahoch do súkromia jednotlivcov, ale aj správičky zneužití dát, povedali sme si, že nebude na škodu vytvoriť maličkú novú sekciu. Pomenovať by sme ju mohli rôzne (najviac hlasov získal návrh „Prúsery“ a hneď za ním skončili „Trable“ a ako tretí v poradí skončil krkolomný názov sekcie „Do neba volajúca ľudská blbosť“), pracovný názov „OMG“ však vo finálnej fáze musel ustúpiť „Nemalo sa stať...“.