IP adresa - je to teda osobný údaj?

Spoza „veľkej mláky“ sa k nám pravidelne dostavajú názory odborníkov, ale aj laikov hovoriace, že IP adresa za žiadnych okolností nemôže byť považovaná za osobný údaj. Európa v tom však má už pomerne dlhú dobu jasno. Čierne na bielom to prišlo z Bruselu od Pracovnej skupiny podľa článku 29 (dvorného vykladača Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov) a vo svojich stanoviskách to preberajú aj úrady na ochranu osobných údajov členských štátov (keďže ich predsedovia to čierne na bielom v pracovnej skupine schválili).

Ale k veci. Prečo vlastne niekto 4 čísla oddelené bodkami považuje za osobný údaj?

Pracovná skupina uviedla, že „poskytovatelia prístupu na internet a správcovia miestnych sietí môžu pomocou primeraných prostriedkov identifikovať užívateľov internetu, ktorým pridelili IP adresy pretože zvyčajne systematicky „zaznamenávajú“ do súboru dátum, čas, trvanie a dynamickú IP adresu pridelenú užívateľovi internetu. To isté možno povedať o poskytovateľoch internetových služieb, ktorí vedú prevádzkový denník na serveri HTTP. V týchto prípadoch možno nepochybne hovoriť o osobných údajoch…“ – viď jej stanovisko z minulého roku.

V stanovisku sa ďalej píše, že „najmä v prípadoch, keď sa IP adresy spracúvajú na účely identifikácie užívateľov počítača (napríklad vlastníkmi autorských práv, ktorí chcú stíhať užívateľov počítača za porušenie práv duševného vlastníctva) kontrolór – tu ide o pojem, ktorý by mal byť u nás skôr prekladaný ako prevádzkovateľ aby korešpondoval s terminológiou nášho zákona o ochrane osobných údajov - očakáva, že budú k dispozícii „prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že sa využijú“ na identifikáciu osôb, napríklad prostredníctvom súdov, na ktoré sa obrátia (inak nemá zhromažďovanie informácií žiadny význam), a preto by sa informácie mali považovať za osobné údaje.

Osobitným prípadom by boli určité druhy IP adries, ktoré za určitých okolností skutočne neumožňujú identifikáciu užívateľa z rôznych technických a organizačných dôvodov. Jedným z príkladov by mohli byť IP adresy pridelené počítaču v internetovej kaviarni, kde sa nevyžaduje žiadna identifikácia zákazníkov. Mohlo by sa namietať, že údaje zhromaždené o využívaní počítača X počas určitého časového rámca neumožňujú identifikáciu užívateľa primeranými prostriedkami, a preto nie sú osobnými údajmi. Je však nutné uviesť, že poskytovatelia internetových služieb pravdepodobne nebudú vedieť, či príslušná IP adresa je alebo nie je adresou, ktorá umožňuje identifikáciu, a že spracujú údaje spojené s touto IP adresou rovnakým spôsobom, ako spracúvajú informácie spojené s IP adresami užívateľov, ktorí sú riadne zaregistrovaní a identifikovateľní. Takže pokiaľ poskytovateľ internetových služieb nemôže s absolútnou istotou rozlíšiť, či údaje zodpovedajú užívateľom, ktorí sa nedajú identifikovať, bude musieť pre istotu spracovať všetky informácie IP ako osobné údaje“.

Napísať to nejako inak by znamenalo vymýšľať teplú vodu – preto som to proste pastol. Táto línia sa vďaka stanovisku pracovnej skupiny tiahne celou EÚ a výklad orientovaný týmto smerom by si mali osvojiť všetky dozorné orgány na ochranu osobných údajov v členských štátoch EÚ. Takže dynamická či pevná, v mnohých prípadoch môže IP-čka viesť k tomu, komu bola pridelená.

AUTOR: MICo
ZDROJ: blog.mico.sk