Poplach okolo Schengenu

Britský Guardian a s ním zatiaľ len Zive.sk, ale možno predpokladať, že sa pridá aj ďalší bulvár, informoval o gigantickej európskej databáze plnej osobných údajov, ktorá je svojim obsahom veľmi zaujímavá pre zločinecké skupiny. Až 30 miliónov alertov (jednotlivých záznamy), ktoré sa nachádzajú v Schengenskom informačnom systéme využívajú väčšinou pracovníci polície zo schengenských štátov (vrátane Slovenska) pomocou až 500 tisíc terminálov.

Samozrejme, že s názorom: „čím viac prístupov, tým väčšia šanca na zneužitie“ nemožno nesúhlasiť, záujem zločineckých skupín o tieto údaje, ktorý prezentuje Guardian a médiá ním inšpirované, je prinajmenšom pochybný. Veď sa stačí pozrieť na obsah Schengenského informačného systému.

Obsahuje údaje o:

• osobách, ktoré sa majú zadržať za účelom vydania,
  
• cudzincoch z tretích štátov, ktorí nie sú oprávnení vstúpiť na územie zmluvných štátov Schengenskej dohody,
• závislých a nezvestných osobách,
• osobách, ktorých miesto pobytu sa zisťuje pre orgány justície (obvinení, svedkovia, prípadne z iných dôvodov),
• osobách, voči ktorým je povolené alebo nariadené skryté sledovanie alebo cielená kontrola,
• odcudzené alebo predmety, dôkazné prostriedky určené pre súdne trestné konanie,
• vozidlá a prívesy,
• strelné zbrane,
• blankety dokladov totožnosti (cestovný pas, vodičský preukaz, občiansky preukaz),
• bankovky.

Tieto údaje nemožno považovať zo strany podvodníkov a skupín zameraných páchanie trestnej činnosti za obzvlášť lukratívne. Pokiaľ by chceli zneužiť niekoho údaje, napríklad na za účelom zmeny identity pri žiadosti o víza do schengenského priestoru, určite by si nevybrali identitu osoby, ktorá má v Schengenskom informačnom systéme záznam. Bolo by to ako požiadať o výpis z registra trestov pod menom odsúdeného šéfa nebankovky HORIZONT. Na všetky skutočnosti zapísané v Schengenskom informačnom systéme si policajti a iné relevantné inštitúcie dávajú prioritne pozor pri kontrolách a použitie týchto údajov pri páchaní trestných činov by bolo len zbytočným pútaním pozornosti.

Okrem toho, že za Schengenský informačný systém (jeho národnú časť) priamo zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako prevádzkovateľ a na spracúvanie osobných údajov v ňom dozerá Úrad na ochranu osobných údajov SR ako národný dozorný orgán (požiadavka Schengenského dohovoru), každá osoba, ktorá údaje z neho používa prešla poučením (resp. školením) a prevádzkovateľ povinne prijal primerané bezpečnostné opatrenia podľa zákon o ochrane osobných údajov (zabezpečené prístupy, log-záznamy všetkého a celý rad ďalších bezpečnostných štandardov).  

Určite sa nedá povedať, že je to nezneužiteľný systém a pre zločincov úplne bezcenný, ale prezentovať túto vec ako „vážne obavy o súkromie obyvateľov Európskej únie“ (pozri slová aktivistov podľa Zive.sk) vychádzajúc zo šoku britských aktivistov z toho, že „obrovské množstvo utajovaných osobných informácii o Britoch koluje po EÚ“ (pozri Guardian) je prinajmenšom prehnané, lebo Spojené kráľovstvo nie je schengenským štátom, takže britov v ňom može byť viac.